ŞAULI İSUSA ÇARK’EST’AL K’INƏK’ Q’ABULBSUN

Şauli ük’ isə hələ çaxtenesay, iz fikir Q’ončuğo Çark’est’al k’inək’ q’abulbit’oğo tumexun əfçibsuney. Mone, şo samci běyinšxoy kalat’ay t’ǒğǒl hari şot’oxun xaişebi ki, Damask’a bakala sinagogxo İsusa Çark’est’al k’inək’ q’abulbi iudeyxo bunesa, şot’oğo biq’i Yerusalima eşt’eynak’ içu peçat duğeśi sa icazaq’an tadi. Me sinagogxo «Yaq’en tağalt’oğoy», yəni İsusi laxi yaq’en tağalt’oğoy gireğala ganey, şot’o görəl t’iya taśi çuux-işq’ar, şot’oğoxun şu bunesa bitova biq’i eşt’une çuresay.

Ama taśi Damask’a p’ap’ala vədine, yaq’a göynuxun şot’ay loxol pulmoğo taşala t’etər sa işiğe biti ki, Şaul ç̌ooq’a bineti. Şot’in sa səse ibaki: «Şaul, Şaul! Hun het’u görən Za əfçibsun çuresa?» Şaulen «Hun şunu, Ağa?» pi xavare haq’i, səsenal qaybaki «vi əfçibsun çureğala İsuszu. İsə hayza şəhəre taki, t’et’iya va k’ə bsun lazım bakalt’oğo uk’alt’un» pine.

Mayinesa c’eğala sa səsə ibaki, ama içoğoy t’ǒğǒl şuk’k’ali nu baksuna ak’at’an Şaulaxun sagala yaq’ c’erit’oğoy muze ğaç̌eśi. Şaul biti ganuxun hayezeri, ama iz pula qayk’at’an běneği ki, hik’k’al tene aksa. Şot’o Damask’al śirik’ iz kiyexun biq’it’un taşeri. Xib ği şot’in hik’k’al tene ak’i, iz ǰomo nə šum tene laft’i, nə xe.

Damask’a isə İsusa Çark’est’al k’inək’ q’abulbi sa amdare buy, iz s’i Ananiya. Q’ončux şot’ay piyes ak’eśi k’alepi: «Ananiya!» Ananiyanal «memiyazu, ay Q’ončux!» pine. Q’ončuğon şot’o pine: «Hayza «Düz küçə» uk’ala küçinə taki. İuday k’oya T’arsus şəhərexun bakala Şaul uk’ala amdare bu, şot’o bə̌ğə̌ba. Şot’in həysə afırınne, içuval alaxun ak’esune tadesa ki, Ananiya uk’ala amdaren hari iz kulmoğo şot’ay bel laxsunen şot’ay pulmoğon aksa burqale». Ananiyan qaybaki metəre pi: «Ay Q’ončux, gelez ibake me amdari barada, Yerusalima Va q’abulbi ı̌velt’oğo bi pisluğxoxunal bez xavar buzax. Şo memiyal Vi s’iya duği afırık’alt’oğo biq’i bast’ane hare, iz kiyel samci běyinšxon mot’o ə̌m zapi icazal but’ux». Ama Q’ončuğon şot’o pine: «Taki! Zu ke amdaraz c’ək’p’e, kot’in Bezi şu baksuna buxačuxsuzt’oğo, içoğoy padçağxo saal israilluğo çalxest’ale. Ak’est’oz kot’o Za çalxest’eynak’ heq’ədər əzyət zapine buq’on».

Metərluğen, Ananiya hayzeri taneśi, taśiyal Şauli bakala k’oja bə̌ğə̌bi, baśi iz kula şot’ay bel laxi pine: «Şaul, ay viçi, Q’ončuğone za vi t’ǒğǒl yaq’abe. Hun miya eğat’an va yaq’a ak’eśi İsusene za yaq’abe ki, vi pulmux qayeśi va Ǐvel Urufq’an tadeśi». Hat’e saad Şauli piyexun unk’on tore zap’eśi, şot’in p’urum aksane burqi. Hayzeriyal İsusi Çark’est’al baksuna q’abulbit’uxun oşa xenen k’unuk’baki šum kəyi içule hari.

ŞAULİ DAMASK’A KAROOZBSUN
Şaul hələ sa hema ği Damask’a çurpi İsusi yaq’en tağalt’oğoxun vaxt’e c’ovakest’i. Şot’in İsusa Çark’est’al k’inək’ q’abulbit’uxun oşa hat’e saad sinagogxo taśi İsusi Buxačuğoy Ğar baksuna karoozbsal bureqi. Şot’o ibakalt’oğoy bito məət’t’əl mandi metərt’un nexey: «Yerusalima me s’iya duği afırık’alt’oğo əfçibsun çureğala amdar tene ki mo? P’oy next’uniy ki, miyal İsusi yaq’en tağalt’oğo biq’i samci běyinšxoy t’ǒğǒl taşt’eynak’e hare?!» Şaul isə çurt’enney, samalal ük’in karoozbi İsusi əyit tadeśi Çark’est’al baksuna Ǐvel Śamen t’etəre subutbsay ki, Damask’a bakala iudeyxon içoğoy k’alpit’oğo düz q’amişaksunaxun şupələyinşaksat’un burqsay.

Aranexun xeylək vaxt’ c’ovaneki, iudeyxon əyitə sat’unbi ki, Şaula biq’i besp’alt’un. Ama Şaula me xavar hari p’anep’i. Şot’o bespsun çureğalt’oğon şəhəre bağala darvazin tume çurpi üşe-ğena q’aroolt’un zap’ey ki, şot’o c’eğat’an biq’alt’un. Şauli şagirdxon isə şot’o üşe zənbilə laxi şəhəri hərrəmine bakala q’alinaxun oq’at’un śivk’i.

YERUSALİMA BAKALA AP’OST’OLXOY ŞAULA Q’ABULBSUN
Yerusalima eğala k’inək’ Şaul İsusi şagirdxo gərbaksune çureśi, ama şorox Şaulaxun zap’t’unsay, şot’ay həgigiyal İsusa q’abulbi Şot’ay yaq’en tağalt’oğoxun soğo baksuna větet’uniy. Ama Barnaba şot’ay bač’ane çurpi şot’o ap’ost’olxoy t’ǒğǒle taşeri, şot’oğoynak’ İsusi Şauleynak’ ak’esuna, Q’ončuğon şot’oxun əyitpsuna, oşal Şauli Damask’a İsusi s’iya qay duği hetər karoozbsuna bitova exlətebi. Mot’oxun oşa, Yerusalima İsusi şagirdxo maya tat’unsaysa, Şaulal içoğoxuney. Hik’k’alaxun q’ı̌tenebsay, qay İsusi s’iya duği Şot’ay şu baksuna bitot’u care saksay. Şo q’erəz ölkoğoxun hari iudeyxoy boşal baneksay, gele vədəl izi əyiten şot’oğoxun biteneq’say. Əş hari t’e galane p’ap’i ki, şot’oğon Şaula biq’i bespsunt’un çureśi. Ama İsusa q’abulbit’oğon mot’o ibakat’an şot’o K’eysariina taşeri, t’et’iinal Tarsusat’un c’ovakest’i.

Metər ext’at’an isə İudeyina, Galileyina saal Samariina Buxačuğoy külfətəxun bakalt’oğoynak’ içoğoy bul dinc sa vədəne hari. İçoğoy ganut’un ost’aarbsay me Q’ončuğoy kalaluğa q’amişakit’oğon, Ǐvel Urufenal şot’oğo ük’e tast’ay, şot’oğoy cörginə bakalt’oğoy sayane avuzbsay.

5views

Вам также может понравиться

Mark' 01
82views
Mark' 02
70views
Mark' 03
50views
Mark' 04
36views
Mark' 05
48views
Mark' 06
54views
Mark' 07
40views
Mark' 08
35views
Mark' 09
37views
Mark' 10
38views
Mark' 11
38views
Mark' 12
32views
Mark' 13
27views
Mark' 14
50views
Mark' 15
50views
Mark' 16
39views
Страница 1 из 14
0 ответы

Ответить

Хотите присоединиться к обсуждению?
Не стесняйтесь вносить свой вклад!

Добавить комментарий

Ваш адрес email не будет опубликован. Обязательные поля помечены *